Lebo je to čas, čo ma núti zameriavať sa na seba a analyzovať sa, zisťovať o sebe, že už sa o nič nesnažím, nedokážem bojovať s niekým, kto je lepší odo mňa, verím svojim pocitom, ktoré ma občas dovedú k plaču, naučila som sa, že moja intuícia neklame, teraz mi káže stiahnuť sa, stiahnuť sa … Čítať ďalej Phanta rei
Kategória: .people
Divadelná Nitra down
Nitriansky divadelný festival si aj tento rok užívame na námestí, v stánku s umením, zákazníkom ponúkame úsmevy zadarmo, počúvame koncerty, Funny Fellows hrajúcich na aute, sledujeme divadelné predstavenia, skvelého Róberta Rotha v úlohe Hollého. Najväčší zážitok. Malá H. sa pri nás hrá s drevenou vážkou a oco jej kreslí obrázky na chodník. - Hanka, ako sa bude … Čítať ďalej Divadelná Nitra down
Podvečer a letiace sny
Želaj si, čo môžeš, zapáľ svoj lampión šťastia a nechaj, nech sa papierové telo naplní horiacimi snami, zažiari, vyletí pod atramentovú oblohu, nech dojíma k slzám, nech veríš svojim prianiam. Nech lampión zhasne, sny zhoria, spadnú na zem a zlomia si ruky a nohy. Neustále myslíš na tie tvoje, ktoré vyleteli a teraz zranené ležia … Čítať ďalej Podvečer a letiace sny
Zaslepená
Keď som písala tie slová, že trpím, aj keď áno a trpím, aj keď nie, zdalo sa mi všetko také priesvitné, myslela som si, že vidím situáciu presne takú, aká v skutočnosti je ,slová, ktoré som písala aj čítala som nechala do seba vplávať. A chvíľu pôsobili. A stále vo mne plávajú ako rybky v … Čítať ďalej Zaslepená
Len
Každý deň je iný, niektoré sú intenzívnejšie a iné o čosi lenivejšie, ani pocitom sa už nechce pôsobiť, už sa unavili, vyčerpali. Už hľadajú krásu a potešenie, vďaka nim sedím v kuchyni pred zotmením, sedím na stoličke otočenej smerom k sídlisku, cez okno pozerám a čakám, kým sa pouličné lampy rozsvietia, malé svetielka v diaľke, … Čítať ďalej Len
Ako jeseň
Bola som ako jeseň, so suchými listami vo vlasoch, tie farby, tie dojmy. Že jesenné listy začnú padať zo stromov a tým sa všetko zmení, rada hovorím, že aj sny a predstavy sú ako listy, odhodlane rastú a rozvíjajú sa, no aj tak zletia na zem, ľudia ich podupú svojimi prechodnými topánkami, zametú a roztratia sa, niekde … Čítať ďalej Ako jeseň
Mesiac
"Byť zvodnou, ale zachovať si dôstojnosť. Byť pripravená milovať, ale neopúšťať svoju hrdosť. Slová plné sľubov, ale tým už neverím. Neexistuje žiadne arché. Iba čas. A preto, každý večer si o jedenástej nadávam. Za to, že som žena a viem plakať, odpúšťať, ospravedlňovať, mesiac byť za totálnu kravu. Pred tým iba obyčajná krava."
jana mARTish 