9.5.11

Nostalgia a premietanie niekoľkých svetov, dlhej a dojemnej noci, predbiehajú sa vo mne pobúrené myšlienky a podnety na činy, ktoré som si zapísala na papier, pár viet bez oslovenia, len nepriame ospravedlnenie. A dobrý pocit, že stále neležím v tom istom, že sa mením, mením svoj pohľad a slová, tak, ako fotografiami mením svoje oči … Čítať ďalej 9.5.11

Park, rieka, slnko

Stretli sme sa v parku a sedeli na lavičke obkolesené deťmi, mamičkami s kočíkmi, pármi kráčajúcimi ruka v ruke, okolo nás prešla Španielka s jej španielskou kamarátkou. Cez stromy nám do tvárí svietilo slnko, menilo tiene, hýbalo sa, menilo pozície a stále sa vzďaľovalo, nasledovali sme ho a prišli k rieke, k topoľom a svietivým púpavám … Čítať ďalej Park, rieka, slnko

Nočný vstup

V noci, najlepšie bez slov, pristúpiť, objať a premiestniť sa, vzdať sa akýchkoľvek sladkých a naivných predstáv. Som sama sebou unavená, taká prázdna a jednoduchá, citovo nahá, svet ma obnažil a obral o všetko iluzívne šatstvo. A moje noci sú o nezmyselnom premýšľaní, o fabulovaní príbehov, snov, vyhľadávaných náhodách, keby môžem, opýtala by som sa … Čítať ďalej Nočný vstup

Visegrád

Jesenný Ostrihom, pieskové farby, stĺpy, fontána na nádvorí, chlapi, ktorí hovoria o arabskom vplyve, no táto myšlienka bola odborníkom v okuliaroch zavrhnutá, záhrada s levanduľou a ovocnými stromami, výlet autobusom po krivých a zákrutových cestách, kde ležím a upokojujem si žalúdok, stojíme na slovensko-maďarskej hranici pri rieke Dunaj a do vody hádžeme žabky.

“Everything will be okay in the end. If it’s not okay, it’s not the end.”

Toľko zmien, ktoré už nedokážem znášať bez pocitov. A tie pocity nedokážem opísať, vyjadriť, čo vo mne vyvolávajú nečakané chvíle, keď sa trasiem v čiernom kabáte a béžovom šále na chodníku a len tak cez cestu si obzerám rok aj niečo pred dneškom, alebo keď vidím dve fotografie vedľa seba, položené na bielom pozadí a … Čítať ďalej “Everything will be okay in the end. If it’s not okay, it’s not the end.”