Zo slov zostala som unavená. Páči sa mi ukladať si v pamäti obrazy, tiché a mlčanlivé obrazy dvoch postáv, len tá prítomnosť, tá minulosť. Na čo sú nám krásne sľuby, srdce unavené z nudy, city vytratia sa po čase. Západ slnka, mliečna dráha, noci, keď si líham nahá, dnes pre lásku nik už neplače. Miluješ, … Čítať ďalej MNG
Kategória: .nostalgia
3.1.11
Stretla som muža v čiernom kabáte, ktorý sa mi prihovoril, usmial sa a ukončil stretnutie, ktoré narušilo moju žiadanú samotu. Do telefónu som si zapísala, že zo samoty netreba mať strach, lebo kto sa bojí samoty, bojí sa sám seba. Pole ma zhltlo, som len jeho zanedbateľnou a rozmazanou súčasťou v danom momente. Na mieste, … Čítať ďalej 3.1.11
Faves from 2010
Aj ja sa ako ostatní pozerám cez plece na rok 2010. Dnes som šťastná, aspoň posledný deň v roku. Držím v ruke knižku s mojou fotkou na obálke. Narodila sa Katka. Chystám sa na večer s vínom a olivami. A beriem šampanské, lebo dnes len oslavujem a nepremýšľam. . Šťastný nový rok mojim čitateľom! .
Kytice ešte raz
Stále vidím vaše tváre a rozdiely vo vašich očiach. Len by som chcela vysloviť zopár slov, dôležitých a bezvýznamných zároveň, roztratia sa, rozsypú sa a nevrátia sa úprimné odpovede, len samé črepiny na zemi. Alebo nekonečné prázdno, vákuum, ktoré nahradilo city. Vy ľudia, my ľudia, niekedy sme naozaj zvláštni a premenliví.
Kytice
Ľahla si do postele, červenou dekou sa prikryla až pod nos a na chvíľu vnútorne odmietala Vianoce. To dievča nespoznávam, zostalo akési trpké. Ale keď zavrela oči, vrátila sa k sebe a v noci sa jej snívalo o kyticiach tulipánov zabalených v recyklovaných papieroch.
Phanta rei
Lebo je to čas, čo ma núti zameriavať sa na seba a analyzovať sa, zisťovať o sebe, že už sa o nič nesnažím, nedokážem bojovať s niekým, kto je lepší odo mňa, verím svojim pocitom, ktoré ma občas dovedú k plaču, naučila som sa, že moja intuícia neklame, teraz mi káže stiahnuť sa, stiahnuť sa … Čítať ďalej Phanta rei
Podvečer a letiace sny
Želaj si, čo môžeš, zapáľ svoj lampión šťastia a nechaj, nech sa papierové telo naplní horiacimi snami, zažiari, vyletí pod atramentovú oblohu, nech dojíma k slzám, nech veríš svojim prianiam. Nech lampión zhasne, sny zhoria, spadnú na zem a zlomia si ruky a nohy. Neustále myslíš na tie tvoje, ktoré vyleteli a teraz zranené ležia … Čítať ďalej Podvečer a letiace sny