Veľa slnka

Občas si vravím, že by som mala začať utekať, oddeliť dušu od nehybne ležiaceho tela v posteli, pretože spolu už nijak nesúvisia, vravím si, že nechcem byť súčasťou tých sladkých okamihov, ktoré sa ma netýkajú, že sa na nich nechcem podieľať, vravím si, že nie je zlé byť občas skutočne úprimná, keby to viem, čo … Čítať ďalej Veľa slnka

So snehom

Tá magická chvíľa mrazivých dní s čistou oblohou, keď zapadne slnko a všetko chytí ružovo-modrý odtieň, keď sa pomaly stmieva, na zasnežené polia padá jemná hmla a na koľajniciach svieti niekoľkorušňový vlak, jeho svetlá sa pohybujú v priestore, približujú a trvá to už len krátky okamih, keď sa pár svetelných bodov stratí v diaľke. V … Čítať ďalej So snehom

Pre ten pocit

Blato sa lepí na bodkované gumáky, blato na lesnom chodníku k viniciam, kde je takmer prázdno, len starý muž so psom, vraví mi, že sa nemusím báť, že môžem pokojne ísť ďalej, či stáť a opierajúc sa o zábradlie sledovať čistý západ slnka z cudzej drevenej chaty, kde na šnúre visia zmoknuté pánske ponožky, kde … Čítať ďalej Pre ten pocit

Správy spod lesa

Ako obvykle, keď sa učím, pijem pri tom čaj Irish Cream, a aj napriek vysokej snahe sústredenia ma rozptyľujú vetrom spôsobené zvuky lesa, keď počujem, ako sa borovicové ihličie o seba trie, chcem vstúpiť medzi stromy a chvíľu len tak, nečinne, ticho a pokojne stáť, dýchať les, zabárať nohy do blata, predstavovať si tu sneh … Čítať ďalej Správy spod lesa

Jesenné listy

Chcela by som ti napísať list, veľa listov. O hudbe, ktorú máš, ktorú by som s nostalgiou počúvala v autobusoch. Napríklad vtedy, keď cestujem okolo toho mesta v čiernych šatách a šperkom na krku. Keď v ňom zastavíme a ona nastúpi, keď je tma, (keď unavená by som si k tebe ľahla). Unavená mŕtva duša. … Čítať ďalej Jesenné listy