Sú dni, keď cítim potrebu mlčania, keď slovami neplytvám, lebo asi by som sa v nich stratila, baví ma len tak sedieť v autobuse a upierať zrak na mihotavé polia, také cesty sú inšpiratívne, tvoria mi v hlave príbehy a podnecujú rôzne obrazy prítomnosti a krátko vzdialených chvíľ, tie cesty rozprávajú vlastnou, stabilno-premenlivou rečou, mení … Čítať ďalej A
Kategória: .my identity
Veľa slnka
Občas si vravím, že by som mala začať utekať, oddeliť dušu od nehybne ležiaceho tela v posteli, pretože spolu už nijak nesúvisia, vravím si, že nechcem byť súčasťou tých sladkých okamihov, ktoré sa ma netýkajú, že sa na nich nechcem podieľať, vravím si, že nie je zlé byť občas skutočne úprimná, keby to viem, čo … Čítať ďalej Veľa slnka
Pre ten pocit
Blato sa lepí na bodkované gumáky, blato na lesnom chodníku k viniciam, kde je takmer prázdno, len starý muž so psom, vraví mi, že sa nemusím báť, že môžem pokojne ísť ďalej, či stáť a opierajúc sa o zábradlie sledovať čistý západ slnka z cudzej drevenej chaty, kde na šnúre visia zmoknuté pánske ponožky, kde … Čítať ďalej Pre ten pocit
Správy spod lesa
Ako obvykle, keď sa učím, pijem pri tom čaj Irish Cream, a aj napriek vysokej snahe sústredenia ma rozptyľujú vetrom spôsobené zvuky lesa, keď počujem, ako sa borovicové ihličie o seba trie, chcem vstúpiť medzi stromy a chvíľu len tak, nečinne, ticho a pokojne stáť, dýchať les, zabárať nohy do blata, predstavovať si tu sneh … Čítať ďalej Správy spod lesa
No light, no light
To svetlo, ktoré by som si priala, je také rozdrobené a nejednotné, ťažko ho pozbierať, nie je to ako zbierať kvety na prekvitnutej lúke. To svetlo vo mne proste nie je, len sa ma občas jeho body dotýkajú, dotýkajú sa ma zdiaľky, opatrne, cez sklo. To svetlo si želám, to svetlo si snažím privolať, nech … Čítať ďalej No light, no light
Žiarime
Len sme sedeli a rozprávali o letných dňoch, ktoré nás neustále napĺňajú svojím svetlom, až zdravo a šťastne žiarime. Také rozhovory mám rada. Miešané ľadovou kávou, pudingom vo Fernet poháriku, jahodovou zmrzlinou a karamelovým frapé.
14.8.11
Na chvíľu sa moje zmýšľanie a uvažovanie o okolitých podnetoch zmenilo, chcela som o tom rozprávať, prechádzať sa s osobou na to určenou a dookola si opakovať naše obľúbené existenčné monológy, v ktorých myšlienky krúžia a krúžia po dráhe bez konca, aj keď začiatkov je celkom dosť, zvykli sme si klásť tie isté otázky, napríklad … Čítať ďalej 14.8.11
jana mARTish 