Ako dobre je u nás za dedinou, bicyklom po poľných cestách, keď zapadá slnko, vzduch zostáva chladnejší a do uší mi šuštia listy dozrievajúcej kukurice, miesto, kde je pokoj, kde z kríkov vylietavajú bažanty a v diaľke skáče veľká hnedá srna, také letné podvečery vo svojich typických farbách, v ktorých vždy objavím istú dávku nevšednosti, … Čítať ďalej Poľné cesty
Kategória: .my identity
Tsuru (2)
Pokračovanie príbehu o bielych spomienkach, trochu tmavších, no stále lietajúcich, tie myšlienky, tie pocity, ktorým unikám a skrývam sa. Tieto origami vtáky, biele spomienky, odletia. Alebo zhoria. . Prvá, snívajúca časť tu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . … Čítať ďalej Tsuru (2)
Tsuru (1)
Lietajúce vtáky ako myšlienky, ktoré ma obklopujú, napádajú, v podvedomí im stojím tvárou v tvár. Takmer vždy nečakane, náhle. I keď sa snažím utekať, skrývať, vzdialiť sa. Občas snívam. Ale k tomu, čo bolo, netreba veľa slov. Tieto tsuru, biele spomienky, odletia. Alebo zhoria. . . . . . . . . . . . . … Čítať ďalej Tsuru (1)
Pokoj
Keď som odomkla dvere, v tom dome bolo ticho, dusno, zvláštna atmosféra starého domu, v ktorom sa kroky aj hlasy ozývajú medzi bielymi stenami, vyzliekam sa a spolu so šatstvom sa vzdávam myšlienok, vešiam biele spomienky a oni sa vznášajú, lietajú, keď cez otvorené okno prúdi vzduch, čo vonia jeseňou, vejú závesy a za nimi … Čítať ďalej Pokoj
Sestry
Obrázky, pri ktorých sa neustále usmievam, lebo to bola veselosť na pláži pod mliečne bielou oblohou, radosti, tance a výskoky, vietor, vejúce sukne a vlasy, chvíľa po daždi s tou najlepšou sestrou. Analógová časť tu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . … Čítať ďalej Sestry
Po daždi
Bol to deň, keď som melancholicky sedela na lavičke autobusovej zastávky, pršalo a mne po líci stekala slza. A vtom, po celodennom intenzívnom daždi, krátko pred ôsmou, vyšlo slnko. Práve, keď som myslela na to, že svet je plný depresívnych obrazov, ma o opaku presvedčilo svetlo zrkadliace sa v padajúcich dažďových kvapkách a dúha, najkrajšia … Čítať ďalej Po daždi
Nič, len slová
Vtedy, sedeli sme v tme pri Dunaji a ja som povedala, že v období, keď som šťastná, píšem menej, chcem byť menej priehľadnou a sebecky si svoje šťastie vychutnávať. No teraz je to inak, teraz sa vo mne množia slová, zásoby, z ktorých čerpám, píšem, tvorím, sú to myšlienky na nočné rozhovory pri dobrom víne, … Čítať ďalej Nič, len slová
jana mARTish 