Keď som odomkla dvere, v tom dome bolo ticho, dusno, zvláštna atmosféra starého domu, v ktorom sa kroky aj hlasy ozývajú medzi bielymi stenami, vyzliekam sa a spolu so šatstvom sa vzdávam myšlienok, vešiam biele spomienky a oni sa vznášajú, lietajú, keď cez otvorené okno prúdi vzduch, čo vonia jeseňou, vejú závesy a za nimi … Čítať ďalej Pokoj
Kategória: .light
Piknikovo
Muffiny s čokoládou, môj maslový koláč s čerstvými malinami, domáce limonády v sklených fľašiach, piknikový kôš a detaily, na ktoré P. myslela. Horúce poobedie na deke v parku, blízko jazera, pri ktorom sedia zaľúbenci a letne a vášnivo sa bozkávajú, keď slnko chytá svoju zlatistú farbu zapadania, keď myslíme na pizzu, jeme ovocia a je … Čítať ďalej Piknikovo
Po daždi
Bol to deň, keď som melancholicky sedela na lavičke autobusovej zastávky, pršalo a mne po líci stekala slza. A vtom, po celodennom intenzívnom daždi, krátko pred ôsmou, vyšlo slnko. Práve, keď som myslela na to, že svet je plný depresívnych obrazov, ma o opaku presvedčilo svetlo zrkadliace sa v padajúcich dažďových kvapkách a dúha, najkrajšia … Čítať ďalej Po daždi
Čerešňovo
Sladké výlety, ku ktorým netreba veľa slov, lebo tu stačilo odparkovať auto blízko osamelého domu so štekajúcim psom, vychutnávať lahodné čerešne zo stromov vedľa cesty a rozprávať o starom Zenite, filmoch a fotkách. Bezstarostné leto so slnkom medzi zelenými konármi čerešní a višní, vedľa mladého kukuričného poľa. . . . . . . . . … Čítať ďalej Čerešňovo
Nič, len slová
Vtedy, sedeli sme v tme pri Dunaji a ja som povedala, že v období, keď som šťastná, píšem menej, chcem byť menej priehľadnou a sebecky si svoje šťastie vychutnávať. No teraz je to inak, teraz sa vo mne množia slová, zásoby, z ktorých čerpám, píšem, tvorím, sú to myšlienky na nočné rozhovory pri dobrom víne, … Čítať ďalej Nič, len slová
Forest
Kráčala som pomedzi stromy a úplne som ich cítila, bola som s nimi, bola som súčasťou ich šumivých melódií, mohutných spevov. Zamračilo sa a les ovládla tmavá, pochmúrna nálada, šišky len tak melancholicky ležali na chodníku, cez cestu prebehol zajac, no rýchlo zmizol a zašuchotal v kríkoch. Len ja, samota, úteky, šaty, tance, oslobodenie, behať … Čítať ďalej Forest
Fotím si západy slnka za domom
K zbierke obrázkov prikladám zbierku slov, v bielom priestore, ktorý bol prázdny, sa množia slová a písmená nesúce šťastie a predstavy, predstavy, čo sa líšia od tých pokojných a samotárskych túžob spred niekoľkých mesiacov. Živé a veselé. A aj keď sedím nad dedinou na trávnatej lúke, sú to imaginácie, čo mi prebiehajú hlavou, raz som … Čítať ďalej Fotím si západy slnka za domom
jana mARTish 