V miestnej vinárni so sviečkami na stole, so starožitnosťami a výhľadom na ulicu, veľké okná, fľaše rôznych odrôd vína. Miesto, ktoré si v mojom osobnom svete chránim a nenechám doň zasahovať, chcem si ho pamätať ako v ten večer, keď starý muž hral na klavíri jazzové aj klasické skladby, keď skončil, chytil medzi prsty sklený … Čítať ďalej Vychutnať chuť vína
Kategória: digital
Nočný vstup
V noci, najlepšie bez slov, pristúpiť, objať a premiestniť sa, vzdať sa akýchkoľvek sladkých a naivných predstáv. Som sama sebou unavená, taká prázdna a jednoduchá, citovo nahá, svet ma obnažil a obral o všetko iluzívne šatstvo. A moje noci sú o nezmyselnom premýšľaní, o fabulovaní príbehov, snov, vyhľadávaných náhodách, keby môžem, opýtala by som sa … Čítať ďalej Nočný vstup
Príbeh
Tento príbeh nikdy nebol o láske, ale o slovách, citoch a pocitoch, nikdy neexistoval, bola to len experimentálna próza, niečo, čo sa zakorenilo, no nerástlo, suchá pôda, kyslé prostredie, víno, ktoré sa ligotalo v pohároch, tento jarný vzduch je plný asociácií, plný podnetov, a podobne. Teším sa, keď bude čas na knihy, posteľ, kreativitu. Na … Čítať ďalej Príbeh
Introducing myself as Jana Martish
Akási unavená z úplnej anonymity, premieňam sa na Janu Martish. Nová (osobná) etapa. + hudobná extáza posledných dní. Forget the horror here forget the horror here Leave it all down here It's future rust and then it´s future dust Choir of furies in you head Choir of furies in your bed I'm the ghost in … Čítať ďalej Introducing myself as Jana Martish
“Everything will be okay in the end. If it’s not okay, it’s not the end.”
Toľko zmien, ktoré už nedokážem znášať bez pocitov. A tie pocity nedokážem opísať, vyjadriť, čo vo mne vyvolávajú nečakané chvíle, keď sa trasiem v čiernom kabáte a béžovom šále na chodníku a len tak cez cestu si obzerám rok aj niečo pred dneškom, alebo keď vidím dve fotografie vedľa seba, položené na bielom pozadí a … Čítať ďalej “Everything will be okay in the end. If it’s not okay, it’s not the end.”
18.3.11
Zvláštne bolo stáť pod dáždnikom a vidieť tú farbu, tú značku, i keď len na zopár prchavých sekúnd, ktoré vo mne zanechali dojmy na niekoľko hodín. Ešte stále myslím na ten pohyb, na tú rovnú čiaru, za ktorou som v údive len otočila hlavu a zostala nemá, neprítomná na najfrekventovanejšej križovatke mesta. Tieto dva dni … Čítať ďalej 18.3.11
Také túžby
Len by som si sadla do parížskej kaviarne, predstavujem si presvetlený zafajčený priestor plný poetov, chuť horúcej kávy, jemne perlivá minerálka, Praktica a balzam na pery na stole. Prejsť sa vedľajšími ulicami Paríža v slnečných okuliaroch a cítiť sa ako hrdinka filmu, mať modré úzke šaty so vzorom, náhrdelník, muža, robiť fotky, prejsť po moste … Čítať ďalej Také túžby