Keď sme sa ráno zobudili, pršalo a bolo chladno a tmavo. Zaliali sme čierny čaj do termosky, pridali citrón, sadli do auta a vybavení rôznymi hudbami sme nasmerovali naše cesty do Štiavnice. Chvíľami nám na okná auta padali kvapky, chvíľami to boli žlté listy, čo lietali zo stromov.
Štiavnické dni boli naším pokojom, boli to dni piva, vína, čítania, jesene, prechádzok, slnka, dažďa, čajov, bozkov, výletov, rozhovorov, krokov, mlčania, úsmevov, dotykov, koláčov. Boli to naše cesty, sedenia v botanickej záhrade, kráčanie na kalváriu nad mestom, oddychovania na našej terase, ktorá bola tiež obsypaná opadanými listami, zastávky na tajchoch a jedenia v prírode.
Jeseň, ako má byť. Výletová.
Srdcovky su srdcovky ;) Pre nas je Stiavnica azyl.
LikeLike
ešte krajšia ako krásna :)
LikeLike
jak to ty robíš Martinka … vždy tak krásne a jemné fotky … tá prvá top
LikeLike
Oh these pictures are so wonderful! It warms my heart. :’)
LikeLike