Po niekoľkonásobných septembrovo-októbrových návštevách v týchto opustených prírodných priestoroch viem, že akýkoľvek opis okamihov strávených tam bude nedostatočný, lebo tam je dobre, proste dobre, samota, kompletná očista od búrlivých myšlienok, sladké pochúťky, krik a nekonečná radosť detí, kočíkovanie toho najmenšieho, zbieranie lúčnych kvetov, pohľad na srnky, líšky, ovce, čítanie kníh a časopisov, spánok v bielych posteliach a prebúdzanie sa v slnečnom svetle, ktoré nás hladí po nohách, proste tak dobre, ako sa len dá. Aj napriek chorobe, ktorú som si odtiaľ priniesla.
-
Sleduj
Following
Already have a WordPress.com account? Log in now.
jana mARTish 
krásne fotky. :) presne tak aj bolo. :)
Páči sa miPáči sa mi
Nádhera a výstižně napsané, souhlasím.
Páči sa miPáči sa mi
proste a tak dobre! kraaasne!
Páči sa miPáči sa mi
skvelé fotky zachytavajúce uplnu pohodu a idylku :)
Neviem ci som ti to uz niekde pisala ale velmi som si oblubila tvoj blog!!! Sprijemnuje den! :)))
Páči sa miPáči sa mi