Včerajšia noc bola takmer magická, vo mne ešte doznievalo značné množstvo emócií a pocitov, sedela som v kresle na terase a pozerala na mesiac a vysvietené mesto, chlad sa mi prechádzal po koži na celom tele, potom som si obliekla štrikovaný sveter, počúvala nočné zvuky lesa spoza domu, vymýšľala si príbehy, riešenia situácií, predstavovala si, aké by bolo s niekým dnes ležať tri hodiny na deke v tráve a pozorovať zatmenie mesiaca, aké by bolo štrngnúť si pri tom pohármi s ružovým vínom a vzájomne počúvať naše slová. Alebo by sa dnešná noc odohrávala úplne inak, v objatí by sme vyšli z divadla a výťahom so zrkadlami sa vyviezli na strechu nitrianskeho podniku, na stole by horeli kahance, celkom určite, striedavo by sme sa opájali vínom a pohľadmi na oblohu.

Taká som bola strašne fascinovaná tým večerným výhľadom a včerajšími rýchlo sa meniacimi oblakmi, že som naň nepretržite hľadela. A tu je video, v ktorom chýba už len teatrálne zavýjanie vlkov.

Spomínam to všade, ale ja si to nenechám ujsť. Dnes večer, od 20:22 do 00:03 stredoeurópskeho času nastane zatmenie mesiaca pozorovateľné aj z územia Slovenska.