Viedenská klasika

Cestovať vlakom s ostrým slnkom v očiach, vystúpiť na viedenskej železničnej stanici a kopírovať línie vedľajších uličiek, kde svietia svetielka, na zemi horia kahance vo svietnikoch. Sedieť v parku pred radnicou oproti pôvabnému detskému kolotoču, piť punč s jahodami, vstúpiť do kostolov a hneď z nich aj vystúpiť, prechádzať po hlavnej ulici cez voňavé ihličnaté … Čítať ďalej Viedenská klasika

Viedenské okná

Občas sa pohľad do okna starých bytov stáva úplne neodolateľným, hlavne keď za sklom zbadáte drahú reštauráciu s krištáľovými lustrami, stojíte vonku a cítite tú atmosféru minulých storočí. Vraveli sme, že v týchto záhradách vedľa Belvedérskeho zámku si vieme predstaviť dámy v ozdobných šatách, so slnečníkmi nad hlavami a niekoľko sluhov v bielych rukaviciach okolo. … Čítať ďalej Viedenské okná

Kytice ešte raz

Stále vidím vaše tváre a rozdiely vo vašich očiach. Len by som chcela vysloviť zopár slov, dôležitých a bezvýznamných zároveň, roztratia sa, rozsypú sa a nevrátia sa úprimné odpovede, len samé črepiny na zemi. Alebo nekonečné prázdno, vákuum, ktoré nahradilo city. Vy ľudia, my ľudia, niekedy sme naozaj zvláštni a premenliví.  

Kytice

Ľahla si do postele, červenou dekou sa prikryla až pod nos a na chvíľu vnútorne odmietala Vianoce. To dievča nespoznávam, zostalo akési trpké. Ale keď zavrela oči, vrátila sa k sebe a v noci sa jej snívalo o kyticiach tulipánov zabalených v recyklovaných papieroch.