Hmlistá jeseň

Len pár dní v roku je takýchto, len príležitostne sa môžeme prechádzať v zahalenej a tajomnej atmosfére hmlistých jesenných dní, len málokedy je vonku tak bielo, že si pripadáme, akoby sme plávali v rozliatom mlieku. Hľadíme vpred, a keby nepoznáme okolitú krajinu, tak nevieme, kam ideme, pod nohami cítime šťavnaté, močaristé lúky, prekračujeme hríby, ktoré … Čítať ďalej Hmlistá jeseň

V červenej

Bolo chvíľu po daždi, bolo cítiť vôňu mokrej pôdy, bolo krásne svetlo zapadajúceho slnka, boli sme medzi poliami, lesmi a lúkami. Bol to pekný okamih na zachytenie týchto obrázkov v červených šatách a červenom kvetnatom venci.

Potulky po lazoch

Lazy sa stali neodmysliteľnou súčasťou (takmer) každej jesene, bez víkendu medzi horami a lúkami sa ani necítim jesenne, milujem to ticho a absolútnu tmu, keď nastane noc, potulky po chodníkoch aj mimo chodníkov, prechádzky okolo starých opustených domov, z ktorých cítiť nostalgiu a zvláštnu vôňu staroby, obdivujeme všetko, čo k tomuto ročnému obdobiu patrí, niektoré … Čítať ďalej Potulky po lazoch

Koniec leta

Bol to jeden z posledných augustových dní, zopár posledných okamihov, kedy vo vzduchu bolo cítiť leto a z pokožky M. bolo cítiť chlór, boli to posledné okamihy, kedy sa dalo kúpať v bazéne, do ktorého som ja celé leto nevliezla, kedy sa dalo v krátkych letných šatách na ramienka ležať vo farebnej hojdacej sieti v … Čítať ďalej Koniec leta

Cesta na Pag

Pag, jeden z mnohých ostrovov blízko pobrežia Chorvátska, ma milo prekvapil, privítal nás pustou krajinou, ktorú niektorí z nás prirovnávali k povrchu mesiaca. Že takto nejak si to na mesiaci predstavujú, takto by tam mohlo byť. I ja som sa cítila ako v úplne inej krajine, ako na ceste za slobodou.