Kvitnúce sakury na Fraňa Mojtu

Sama som neverila, že sa mi v sobotné ráno podarí vstať spolu s vychádzajúcim slnkom, pretože sobotné rána sú zväčša lenivé, posteľné, knižné. No túžba po prechádzke pod legendárnymi (a možno už aj trochu opozeranými, no stále krásnymi) zakvitnutými sakurami ma hnala, bolo skoré ráno, mesto a jeho ulice prázdne, vzduch chladný, no voňal jarou, … Čítať ďalej Kvitnúce sakury na Fraňa Mojtu

Vôňa jarných kvetov

Konečne prišla jar v celej svojej kráse, vo všetkých svojich farbách a vôňach, v zlatistom svetle, ktoré je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Netreba veľa slov, milujem ju. Aj s nostalgiou, ktorú vo mne vyvoláva, aj so spomienkami, ktoré schovávam a premieňam na farebné poetické obrázky, aj s príbehmi, ktoré mi behajú hlavou, keď zacítim sviežu a … Čítať ďalej Vôňa jarných kvetov

Na móle

Jedna z prvých prechádzok, kedy bolo vo vzduchu cítiť jar. Prechádzali sme sa najprv po zrúcaných hradbách, potom okolo Duchonky, pomedzi lúky, na ktorých sa v lete dá stanovať, popri zavretých plechových stánkoch a drevených chatrčiach, ktoré vo mne umocňovali atmosféru nostalgického leta. A keď už sme sa blížili ku koncu, hnaní celodenným hladom, dostali … Čítať ďalej Na móle

V banskom múzeu

Štiavnica nás privítala hustou hmlou, jesenným dažďom, ktorý ešte dva dni po príchode pretrvával a nútil nás povaľovať sa po kaviarňach, čajovniach, skrývať sa pod paplónom a oddychovať v izbe starého bytu v centre mesta. A na zopár hodín sme sa skryli pod zemou, s prilbami na hlavách, s baterkami v rukách a v nepremokavých … Čítať ďalej V banskom múzeu

Potulky po lazoch

Lazy sa stali neodmysliteľnou súčasťou (takmer) každej jesene, bez víkendu medzi horami a lúkami sa ani necítim jesenne, milujem to ticho a absolútnu tmu, keď nastane noc, potulky po chodníkoch aj mimo chodníkov, prechádzky okolo starých opustených domov, z ktorých cítiť nostalgiu a zvláštnu vôňu staroby, obdivujeme všetko, čo k tomuto ročnému obdobiu patrí, niektoré … Čítať ďalej Potulky po lazoch