Sama som neverila, že sa mi v sobotné ráno podarí vstať spolu s vychádzajúcim slnkom, pretože sobotné rána sú zväčša lenivé, posteľné, knižné. No túžba po prechádzke pod legendárnymi (a možno už aj trochu opozeranými, no stále krásnymi) zakvitnutými sakurami ma hnala, bolo skoré ráno, mesto a jeho ulice prázdne, vzduch chladný, no voňal jarou, … Čítať ďalej Kvitnúce sakury na Fraňa Mojtu
Category: .natural
Vôňa jarných kvetov
Konečne prišla jar v celej svojej kráse, vo všetkých svojich farbách a vôňach, v zlatistom svetle, ktoré je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Netreba veľa slov, milujem ju. Aj s nostalgiou, ktorú vo mne vyvoláva, aj so spomienkami, ktoré schovávam a premieňam na farebné poetické obrázky, aj s príbehmi, ktoré mi behajú hlavou, keď zacítim sviežu a … Čítať ďalej Vôňa jarných kvetov
Na móle
Jedna z prvých prechádzok, kedy bolo vo vzduchu cítiť jar. Prechádzali sme sa najprv po zrúcaných hradbách, potom okolo Duchonky, pomedzi lúky, na ktorých sa v lete dá stanovať, popri zavretých plechových stánkoch a drevených chatrčiach, ktoré vo mne umocňovali atmosféru nostalgického leta. A keď už sme sa blížili ku koncu, hnaní celodenným hladom, dostali … Čítať ďalej Na móle
V banskom múzeu
Štiavnica nás privítala hustou hmlou, jesenným dažďom, ktorý ešte dva dni po príchode pretrvával a nútil nás povaľovať sa po kaviarňach, čajovniach, skrývať sa pod paplónom a oddychovať v izbe starého bytu v centre mesta. A na zopár hodín sme sa skryli pod zemou, s prilbami na hlavách, s baterkami v rukách a v nepremokavých … Čítať ďalej V banskom múzeu
Potulky po lazoch
Lazy sa stali neodmysliteľnou súčasťou (takmer) každej jesene, bez víkendu medzi horami a lúkami sa ani necítim jesenne, milujem to ticho a absolútnu tmu, keď nastane noc, potulky po chodníkoch aj mimo chodníkov, prechádzky okolo starých opustených domov, z ktorých cítiť nostalgiu a zvláštnu vôňu staroby, obdivujeme všetko, čo k tomuto ročnému obdobiu patrí, niektoré … Čítať ďalej Potulky po lazoch
Lenivé dni na lazoch
Ráno sa nikam neponáhľať, ležať v bielych perinách, nechať slnko predierať sa cez drevené okenice s dierami, obliecť si ponožky s dáždnikmi a dúfať, že dnes nás dážď nezastihne, sklenými pohárikmi s priezračnou tekutinou si štrngať ešte pred raňajkami, potom raňajkovať vonku, na dvore pod hruškou, dať si čaj, kávu prvú, a neskôr aj druhú, … Čítať ďalej Lenivé dni na lazoch
Expedícia Strážovské vrchy
Budík nastavený na 5:45, bolo piatkové ráno a za oknami bytu na siedmom poschodí sa pomaly začínal deň, z postele sme prešli do sprchy, umyli si zuby, v kuchyni sme si dali sýte raňajky a kávu z kávovaru, obuli si turistické topánky a sadli do auta, z ktorého sme po pravej ruke (a len o … Čítať ďalej Expedícia Strážovské vrchy