Domov(y)

Rada sa vraciam domov, lebo doma je teplo, také to pomyselné rodičovské teplo. A v obývačke nám poobede svieti slnko, prechádza cez záclony a je jemnejšie, mení farbu, mení svoju teplotu, mení mňa, keď sa pred ním vyzliekam, keď som sama a tú samotu som potrebovala, keď som sa lúčmi nechala objímať. Lebo na niektoré … Čítať ďalej Domov(y)

Jeseň vo viniciach

Kráčame v gumákoch po mokrej tráve, presne tam, kde na jar kvitol zlatý dážď, čerešne i jablone a listy viniča začínali klíčiť. A teraz, teraz listy viniča padajú, šuchocú vo vetre, keď nad dedinou stojíme, držíme sa za ruky a čakáme na to správne svetlo, kedy sa slnko dostane medzi oblaky a horizont a svieti … Čítať ďalej Jeseň vo viniciach

Za dverami hotelovej izby

          Pohľady do intímnych zón dvoch mladých ľudí, čo si za dverami hotelovej izby žijú svojimi objatiami, dotykmi holej pokožky s chladnými bielymi perinami, čo žijú pohľadmi a úsmevmi v zrkadlách. Žijú blízkosťou.

Láska bazová

Príbehy, o ktorých som snívala, sa začali plniť, voňajú bazou, jarou prelínajúcou sa do horúcich letných okamihov, sú ako prechádzky s košíkom plným kvetov, keď kráčame poľnou cestou, keď vstúpime na fialovo-zelenú lúku, keď spolu trháme kvety a rozprávame o sirupe, ktorý  z nich navaríme, keď obyčajnosti sa premieňajú na významné chvíle, na cennú nedeľu. Boli … Čítať ďalej Láska bazová

V sade jabloní

V kvetoch ukrytá jarná poetika, ktorá ma neomrzí asi nikdy. Veľa slov k nej netreba, sú len obrazy a vône, ktoré už odkvitli. A stromy, ktoré rodia (čerešne). A teplé slnko, ktorého bude ešte viac.

Biele sny

Dni, keď bol ešte január a ja som tmavou nocou kráčala cestami domov a písala si do mobilu, že tá noc bola čierna ako všetky tie mačky, čo mi prebiehajú cez cestu a nikdy sa nič nestane. A na druhý deň ráno bolo bielo, takto snehobielo. Aj sny v tú noc boli akési belšie, svetlé, … Čítať ďalej Biele sny