Tie hmlisté noci

Chladnou nocou sa prechádzame prázdnymi ulicami mesta, kým sme pri punči a víne viedli rozhovory, mesto zaliala hustá hmla, opäť tá tajomnosť a rozostrené svetlá pouličných lámp, para z úst, nadpozemská stratenosť ľudského bytia. Noc, ticho, hmla, dokonalá mágia.

Tie hmlisté rána

Prebúdzať sa do bielych dní, ktoré nie sú zasnežené, ale sú ako rozliate mlieko, cukrová vata, ako pena do kúpeľa, v ktorej sa unavené duše čistia, rána, kedy naše existencie neovplyvniteľne zanikajú v hmle, strácame farby napriek všetkým farebnostiam jesene, poetickej jesene, ktorú žijeme.

Otvorené okná

Vrátila som sa na to miesto, ktoré sfarbilo moje čiernobiele (nevyvolané) spomienky. Len som tam stála, vraveli, že máme ísť, no mne sa odísť nechcelo, veď som mala pred očami celý ten príbeh. A tak som tam ešte chvíľu mlčala, no po cyklických spomienkach v hlave sa usmiala a nahlas vyslovila všetko to, čo robí … Čítať ďalej Otvorené okná

Tsuru (3)

Dvere toho tichého domu sa zavreli a biele steny, svetlo a záclony na oknách tvorili ideálnu atmosféru na vešanie spomienok, hudba s nimi spojená sa niesla pomedzi ne a tsuru vtáky sa pohojdávali v symbolike, symbolika, ktorá nepotrebuje veľa slov a zložitých vetných konštrukcií, sú to úniky a oslobodenia, očisty, nové začiatky a úplný koniec … Čítať ďalej Tsuru (3)

V Trafačke

Príjemný podvečer vo fotogalérii Trafačka, vernisáž, fotografie divadelných predstavení od Ctibora Bachratého, živá hudba, neskutočný dievčenský hlas, ktorý sa žiada nerušene počúvať, nechať sa ním unášať k jazzovým speváčkam, vlniť sa, z lesklých pohárov piť víno a rozprávať o svadbách a predstavách s nimi spojených. Len tak tu byť, lebo tu je dobre.