"Byť zvodnou, ale zachovať si dôstojnosť. Byť pripravená milovať, ale neopúšťať svoju hrdosť. Slová plné sľubov, ale tým už neverím. Neexistuje žiadne arché. Iba čas. A preto, každý večer si o jedenástej nadávam. Za to, že som žena a viem plakať, odpúšťať, ospravedlňovať, mesiac byť za totálnu kravu. Pred tým iba obyčajná krava."
Kategória: .light
Byť bez slov
O nepotrebnosti slov pri kontrastných západoch slnka. Ešte túto jeseň chcem stáť na skale nad dedinou, alebo sedieť, kvočať, proste fyzicky byť a mlčať ako biela breza, počúvať slnko, ako padá za svetlá, polia a lesy. Slnko vtedy rozpráva, treba mu bez slov pozorne načúvať, aký má hlas, akú má melódiu. A rozumieť mu.
I need to taste the kiss from someone new
Len tak si spomínam na bozky, na objatia, na lásku. Na dôverné slová a detinské pusy na čelo. Cítim, že moja mierne romantická duša sa nezmenila a potrebuje sa prebrať a zopakovať si všetky svoje túžby. Som človek, som intenzívne vnímajúca žena čakajúca na splnenie snov. A len tak si spomínam na tento obrázok. Môj … Čítať ďalej I need to taste the kiss from someone new
V tieňoch
Tri miesta, tri mesiace, tri ročné obdobia. Tri slnká.
Leto zmizlo ako zapadajúce slnko za obzorom
Biela pena z vlasov stekala do vane, nebola ako spenená morská voda, bola to pena, ktorou som zo seba zmyla posledné vône leta. Už si priznávam, že verím v tieto dažďové kvapky ako v začiatok jesene, budeme nosiť gumáky, dáždniky, s radosťou pozorovať listy padajúce zo stromov, zbierať ich zo zeme a potom ich naspäť … Čítať ďalej Leto zmizlo ako zapadajúce slnko za obzorom
Her white dress
Zo slnka sa stávalo zlato, no aj zlato postupne zmizlo, vytratili sa trblietavé šperky, zlaté náušnice padli z uší na zem, padli ako všetko bohatstvo, všetko svetlo. V šperkoch dňa sa prechádzame pri dedinskom kostolíku, opájame sa krokmi v suchej tráve, pohľadom na vodu z prameňa a na hornatú krajinu pred nami. Ona v bielych … Čítať ďalej Her white dress
Pri západe
Spomenula som si na jednu z maturitných básní, ktorá vravela o slnku ako o samovrahovi, že padá na vodu, chce sa utopiť, zahasiť ohne a svetlo. Tieto chvíle na pobreží sú takmer najkrajšie, na vlnách sa miešajú červeno-ružové odrazy slnka, sedíme a pozorujeme, čo príde, voda nám obmýva členky a možno viac, možno do vody … Čítať ďalej Pri západe
jana mARTish 