Leto zmizlo ako zapadajúce slnko za obzorom

Biela pena z vlasov stekala do vane, nebola ako spenená morská voda, bola to pena, ktorou som zo seba zmyla posledné vône leta. Už si priznávam, že verím v tieto dažďové kvapky ako v začiatok jesene, budeme nosiť gumáky, dáždniky, s radosťou pozorovať listy padajúce zo stromov, zbierať ich zo zeme a potom ich naspäť odhodiť, sadnúť na múrik, ale hneď vstať a povedať, že je príliš studený, toto nemôžem, už nie, teraz si na seba musím dávať väčší pozor a brániť sa proti zápalom, dostaneme sa bližšie k stredu Slovenska, nadšení malými tichými horami sa nimi budeme prechádzať a zbierať posledné lúčne kvety, ovce nám prejdú cez cestu.

Ešte ma čakajú udalosti, začiatok školského roka, Bosna, festival divadla v Nitre, koniec septembra, Pliešovce, vždy sa mám na čo tešiť.

Aj keď prázdniny už nie sú.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s