Krakow wanderings, part 1: Morning in train

Po dňoch pracovných, po Pohode a nekonečnej túžbe po blížiacej sa poľskej ceste sme zbalili svoje veci do kufra, šaty, kozmetiku, knihy, zamkli byt, unavenými, no nadšenými krokmi sa presunuli na stanicu a nasadli na meškajúci vlak. Nočnou krajinou smerujeme do Krakova, my spíme, občas sa budíme, no týmto okamihom neprikladáme dôležitosť, vlak je plný … Čítať ďalej Krakow wanderings, part 1: Morning in train

Tradície v súčasnosti (I.)

Bolo to na prechádzke po jesenných lazoch, keď som si vymyslela túto sériu fotiek, bolo to chvíľu po návšteve starého, osamelého muža, ktorý nás pozval do svojho jednoizbového domu, kde nad pecou sušil nazbierané hríby z okolitých lesov, kde sme vstúpili do jeho intímneho prostredia, k posteli s nadýchanou pokrievkou, k stolíku s liekmi. Chcela … Čítať ďalej Tradície v súčasnosti (I.)

Chute kvetov

Naša láska bazová mala takéto chutné vyvrcholenie, stal sa z nej voňavý sirup v sklených fľašiach so srdiečkom, stali sa z neho svieže kvetnaté chute, ktoré sprevádzali horúce aj menej horúce júnové dni.  

Otváram leto

Jún pomaly prichádza k svojmu koncu, tak ako vlak prichádza do stanice, tak ako táto cesta, keď som spravila najťažšiu skúšku tohto semestra a tie radostné pocity bolo treba osláviť, oslavovala som najprv len slnečnými lúčmi, ktoré mi cez okno vlaku dopadali na pásikavé šaty a holé nohy, a potom oslavy tokajským vínom v ateliéri, … Čítať ďalej Otváram leto

Láska bazová

Príbehy, o ktorých som snívala, sa začali plniť, voňajú bazou, jarou prelínajúcou sa do horúcich letných okamihov, sú ako prechádzky s košíkom plným kvetov, keď kráčame poľnou cestou, keď vstúpime na fialovo-zelenú lúku, keď spolu trháme kvety a rozprávame o sirupe, ktorý  z nich navaríme, keď obyčajnosti sa premieňajú na významné chvíle, na cennú nedeľu. Boli … Čítať ďalej Láska bazová

V sade jabloní

V kvetoch ukrytá jarná poetika, ktorá ma neomrzí asi nikdy. Veľa slov k nej netreba, sú len obrazy a vône, ktoré už odkvitli. A stromy, ktoré rodia (čerešne). A teplé slnko, ktorého bude ešte viac.

Prečítali sme sa

Chalani z áno! magazínu vymysleli, naplánovali a zorganizovali a nám, účastníkom, stačilo už len napísať na biely papier nápis "Prečítaj si m(ň)a!", odniesť si dve stoličky na Hviezdoslavovo námestie, vytiahnuť dve knižky, či už obľúbené alebo práve rozčítané, v mestskej atmosfére si čítať a hostiť prísediacich, ktorí sa zaujímajú nie len o knižku, ktorá zatvorená … Čítať ďalej Prečítali sme sa