Veľmi ma mrzelo, že som si dnes so sebou nevzala foťák. Z posledných predvianočných nákupov sa stala prechádzka magickým zamrznutým lesom. Z mesta bolo vidieť, že Zobor je celý biely, autom som stúpala po ceste stále vyššie a vyššie, až som prišla k jasnej hranici, kde sa okolie menilo na bielu rozprávku, vystúpila som z auta a vstúpila do lesa, všade bolo ticho, stála som pod bielymi stromami a uvedomovala si ten pokoj, nad hlavou mi z konára na konár lietali sýkorky, bolo počuť, ako trepocú krídlami, ako sa sype námraza, keď dosadli na konár a chvíľu na ňom zostali.

Ten pokoj, tá zima, z ktorej mi skrehli ruky, biela námraza, to všetko ma dostalo do vianočnej nálady, bol to taký kontrast k preplneným pokladniam v obchodoch. Na chvíľu zastaviť, na nič nemyslieť, len na tú prázdnotu, no prázdnotu naplnenú krásou, dokonalosťou.