Horúci vzduch všade okolo nás bol v týchto dňoch hlavnou témou všetkých rozhovorov, ktorých som na (náhodou) zúčastnila, všetci si priali búrku a ona prišla, záchrana dnes prišla k nám. A ja som si ju tiež priala, lebo po búrke býva krásne svetlo, ako to bolo i v deň, kedy boli odfotené tieto obrázky, zamračilo sa, pohrmelo, spŕchlo a vyšlo slnko, obľúbené zlaté slnko, ktoré sa odrážalo v mlákach na chodníku. A o chvíľu na to sme zbadali i dúhu.

Aké krásne a pokojné sú okamihy v búrke, po búrke. Teraz prší, v izbe je šero, lebo si svietim len malou lampou vedľa kresla, z otvoreného okna mi vánok oblizuje nahú pokožku na nohách, počúvam dážď, aj keď ešte chvíľu predtým hrala platňa Simona & Garfunkela, ktorí spievali o tichu. Tak som to ticho nechala vniknúť hlbšie do tohto okamihu a nechala som spievať len tancujúce kvapky dopadajúce na borovicu za oknom.