Zvláštna nostalgia, miešajú sa vo mne pocity, spomienky, zrkadlia sa vo mne moje sny a túžby, myslím na ne, myslím na to, čo je mojím najväčším strachom, ktorý ma neopúšťa, sklamania z vlastného ja, slabosti, bolesti, neistoty, zlyhania. Toto všetko leží hlboko v mojom podvedomí, sprevádza ma, strácam sa v tom, v týchto dňoch tak nejak viac, je toho veľa, toľko veľa, že sú to myšlienky neisté, nejasné ako farby fotografií z marcových dní vo vyrúbanej časti lesa.

Takmer všetko sa mení, no niektoré veci sa nezmenia ani pri tej najväčšej dávke vôle a chcenia. Treba to prijať. Bez zbytočných slov navyše.