Stačí vyjsť z domu, spraviť zopár krokov a ulice dediny zmiznú poza zasnežené ihličnaté stromy, vložím si ruky do vreciek na kabáte a chvíľu len ticho kráčam hore kopcom, nevšímam si turistické značky, lebo tu to poznám, tu som doma, toto je moje miesto, kam chodím rozmýšľať a zamýšľať sa nad skutočnosťami, ktoré sú mimo tohto zázračného a pokojného priestoru. Je jedno, koľko myšlienok mi lieta a padá v hlave a s koľkými nevyslovenými otázkami sa prechádzam, les mi vždy odpovie na všetko. Niekedy hneď, niekedy dodatočne.

A aj teraz sú tie chvíle, kedy by som sa v lese rada skryla a bezcieľne túlala, voňala mokrú lesnú hlinu a načúvala, či v diaľke nejaký horský vták netrepe krídlami, alebo niekde spoza stromov nevybehne stádo sŕn a jeleňov. A mám v sebe zopár otázok, potrebujem s nimi pomôcť.