Najprv bol dážď a aby sme nepremokli až na kožu, bolo potrebné dať si pršiplášte a gumáky. No aj napriek tejto výbave zostali niektorí z nás s mokrými ponožkami a mokrými tielkami. Bolo však krásne aj napriek dažďu kráčať hore lesným chodníkom, cítiť vôňu stromov, objavovať napílené drevo, skákať cez zúrivý potok a hľadať hríby pod stromami, z ktorých padali veľké dažďové kvapky. Kuriatkami a kozákmi sme plnili naše prútené koše. A potom vyšlo slnko a na lúke na kopci sme zbierali krehké kvietky a deťom z nich plietli vence, nech sa cítia ako víly z rozprávky.

A mne M. daroval kyticu lúčnych kvetov, nech sa tiež na chvíľu cítim ako z rozprávky.