Najprv kroky cez les, po lesnom chodníku, ktorý sa postupne strácal v kameňoch, až nakoniec zanikol úplne a kráčali sme už len po skalách označených žltou turistickou značkou, po skalách, kde behali jašterice so vzorovanými chvostami. A po niekoľkých hodinách na priamom slnku a na skalách sme sa dostali na vrchol hory, tesne pred vrcholom som zrýchlila tempo, aby som sa rýchlejšie dostala k pohľadu, na ktorý sme celý čas čakali. Na chvíľu som zastala a nahlas sa tešila, pozerala som na mokrú zelenú lúku, na pasúce sa kone, horské jazero, les, z ktorého sa parilo, mraky, ktoré plávali po oblohe. Bol to idylický pohľad, do ktorého sa nedalo nezaľúbiť.