V tichu a mlčanlivo sme sa prechádzali kamennými chodníkmi cintorína, pomedzi náhrobné kamene, ktoré boli objímané zelenými brečtanmi a množstvom slimákov. Naše kroky boli bezcieľne, kráčali do nezvyčajného nostalgického pokoja, úplne sme sa doň zahĺbili a zostal v nás ešte niekoľko chvíľ, v ktorých neboli slová, boli len pohľady, boli len tiché pocity.

Starý židovský cintorín, Krakov.