Ani nemusím pripomínať, že pohľady a prechádzky v úzkych uličkách prímorských krajín jednoducho zbožňujem, predstavujem si tie príbehy, keď fúka a vietor sa pohráva s otvorenými farebnými okenicami, ženám vejú sukne, no aj tak si zachovávajú svoj francúzsky šarm, tu áno, pod balkónmi s kvetmi, pri brehu rieky, ktorá preteká mestom a zaľúbené páry tu pijú kávu, v kaviarni s terasou nad vodou,

Castres je čarovné, prechádzame múzeom, palácovými záhradami, kde kvitnú fialové kvety, tu blízko tá rieka, šum, vlny, mosty a brehy obrastené zeleňou, domy obmývané vodou a tie okná so zviazanými bielymi záclonami, okná, ktoré ma neustále fascinujú. Ako všetko to, čo vidíme.