Júnové večery s ružovým vínom, plné rozhovorov a živej jazzovej hudby vo vinárni, ktorá s lampami, sviečkami a vínovými sudmi pôsobí tak stredomorsky, stretnutia, ľudia, ktorí prídu a odídu, odlietajú do iných krajín a niektorým tu budú chýbať, lebo zanechali po sebe len pozdrav, objatie a niekoľko letných mesiacov bez nich.

A práve vtedy vieme, že je leto, keď je ho vo vzduchu cítiť aj večer, aj v noci, keď deň skončí osviežujúcou búrkou a ja v tme stúpam do mlák na chodníku a nohám v sandáloch to ani trochu neprekáža, netreba dáždnik, lebo telo si žiada trochu chladného dotyku. Večer zrazu vonia ako teplý, mokrý asfalt, tú vôňu letného dažďa cítiť, aj keď stojíme na ceste v strede poľa a okolo nás, nad kopcami v tme, sa blýska a mne sa k tejto chvíli žiada už len cigareta, dym, pár kvapiek na pleciach a prítomnosť predstáv kolujúcich v hlave.

Júnové večery letných vôní. A levanduľa, to je tiež jún, leto.

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

facebook // flickr // tumblr // bloglovin