Veľa slnka

Občas si vravím, že by som mala začať utekať, oddeliť dušu od nehybne ležiaceho tela v posteli, pretože spolu už nijak nesúvisia, vravím si, že nechcem byť súčasťou tých sladkých okamihov, ktoré sa ma netýkajú, že sa na nich nechcem podieľať, vravím si, že nie je zlé byť občas skutočne úprimná, keby to viem, čo by som za to dala,

vravím si, že tieto vnútorné monológy sú občas nesmierne neznesiteľné,

že treba si dopriať radosti, fotiť proti slnku, aj keď je to mimo pravidiel,

a počúvať to, čo sa do uší plazí úplne harmonicky.

8 thoughts on “Veľa slnka

Pridaj komentár