Nebolo to obyčajné ráno, vstala som, sadla som si na posteľ a chvíľu som len tak hľadela do prázdna a v mysli sa rozprávala sama so sebou. A v tom okamihu mi bolo mizerne. Aspoň čiastočne som sa vyliečila rannou prechádzkou pri rieke, kde plávali tri kačice, ťahali za sebou čiary a smerovali k východu slnka, chodníky nebolo pod snehom vidieť a v snehu neboli žiadne stopy, priestor nebol narušený ľudskou prítomnosťou a ja som sa v ňom musela usmievať.

A spomenula som si na tento obrázok, ktorý mi tu chýbal v analógovom vydaní.

A spievala som si.

Come up to meet you, tell you I’m sorry,
You don’t know how lovely you are.
I had to find you, tell you I need you,
tell you I set you apart,

tell me your secrets,  and ask me your questions,
aww let’s go back to the start.
Runnin’ in circles, comin’ our tails,
heads on the science apart.

Nobody said it was easy,
it’s such a shame for us to part.
Nobody said it was easy,
no one ever said it would be this hard,
aww take me back to the start.