Kytice ešte raz



Stále vidím vaše tváre

a rozdiely vo vašich očiach.

Len by som chcela vysloviť zopár slov,

dôležitých

a bezvýznamných zároveň,

roztratia sa,

rozsypú sa

a nevrátia sa úprimné odpovede,

len samé črepiny na zemi.

Alebo nekonečné prázdno,

vákuum,

ktoré nahradilo city.

Vy ľudia,

my ľudia,

niekedy sme naozaj zvláštni

a premenliví.

 

One thought on “Kytice ešte raz

Pridaj komentár