Dom s praskajúcimi drevenými podlahami, praskajú do ticha každú noc. Počúvam ho, jeho melódie, počas každého procesu zaspávania. Cítim ho a myšlienkami hľadím. Hlavne v lete, otváram okno svojej izby len počas noci, občas si v ňom sedím, čítam, alebo nasávam tmu a vôňu borovicového lesa. Vtedy sú moje city k miestnostiam a okoliu najhlbšie.
Kategória: analog
filmové prázdniny
Nasnežilo a sneh sa rozpustil. Stromček sme ozdobili deň pred dvadsiatymštvrtým decembrom, vtedy sme si pod ním našli voňavé dary, celá rodina sme (s)pokojne sedeli na zemi, na koberci a skúšali to, čo bolo skryté za baliacim papierom. Dvadsiateho piateho sme k babke prešli pešo po poli, bolo teplo a spolu s nohami sa nám … Čítať ďalej filmové prázdniny
jana mARTish 