Kategória: analog

V Ostrihome

4 komentáre

Bola chvíľa, keď sme odbočili do malej uličky vedľa hlavnej cesty a tam našli kaviareň so starším zaľúbeným párom. Delili sa o bozky a v maďarčine si vyznávali lásku, náklonnosť. Určite to tak bolo, aj keď slovám som nerozumela, len som počúvala, pila piccolo, sedela oproti L. so zapleteným vrkočom a vraveli sme si, že … Čítať ďalej V Ostrihome

Phanta rei

3 komentáre

Lebo je to čas, čo ma núti zameriavať sa na seba a analyzovať sa, zisťovať o sebe, že už sa o nič nesnažím, nedokážem bojovať s niekým, kto je lepší odo mňa, verím svojim pocitom, ktoré ma občas dovedú k plaču, naučila som sa, že moja intuícia neklame, teraz mi káže stiahnuť sa, stiahnuť sa … Čítať ďalej Phanta rei

Jeseň v rukách

Jeden komentár

Čas mi dovolil vstať z postele o hodinu neskôr, vojsť do slnečnej kuchyne a zaliať si kávu vriacou vodou a mliekom, bodkovaná šálka, takmer Granko štýl, horkasto voňavá para pred lúčmi, je to taký idylický obraz nedele, gýčový ako z bežných ľudských predstáv o posvätnom dni v týždni. Za oknami fúka vietor, ktorý zhadzuje jesenné … Čítať ďalej Jeseň v rukách

Leto na juhu

2 komentáre

Zabalená v deke sa prechádzam letnými spomienkami na talianske vody, ulice, figy a olivy, na tento malebný kostolík, ktorý mi ešte stále pripomína juhoamerické telenovely. Som uzimená po podvečernej prechádzke, ako dobre bolo v lete, vo vzdušných béžových šatách na hnedom tele, v ľahkých sandáloch kráčajúc tmavými ulicami po opadaných lupeňoch, keď som voňala krémom … Čítať ďalej Leto na juhu

Byť bez slov

4 komentáre

O nepotrebnosti slov pri kontrastných západoch slnka. Ešte túto jeseň chcem stáť na skale nad dedinou, alebo sedieť, kvočať, proste fyzicky byť a mlčať ako biela breza, počúvať slnko, ako padá za svetlá, polia a lesy. Slnko vtedy rozpráva, treba mu bez slov pozorne načúvať, aký má hlas, akú má melódiu. A rozumieť mu.