Želaj si, čo môžeš, zapáľ svoj lampión šťastia a nechaj, nech sa papierové telo naplní horiacimi snami, zažiari, vyletí pod atramentovú oblohu, nech dojíma k slzám, nech veríš svojim prianiam. Nech lampión zhasne, sny zhoria, spadnú na zem a zlomia si ruky a nohy. Neustále myslíš na tie tvoje, ktoré vyleteli a teraz zranené ležia niekde na zemi a mrznú. Možno ich niekto pozbiera, poskladá, uzdraví a pošle k tebe.

A možno nie.