Lazy sa stali neodmysliteľnou súčasťou (takmer) každej jesene, bez víkendu medzi horami a lúkami sa ani necítim jesenne, milujem to ticho a absolútnu tmu, keď nastane noc, potulky po chodníkoch aj mimo chodníkov, prechádzky okolo starých opustených domov, z ktorých cítiť nostalgiu a zvláštnu vôňu staroby, obdivujeme všetko, čo k tomuto ročnému obdobiu patrí, niektoré listy už sú farebné, iné sú stále zelené a na svoje farebnejšie dni ešte len čakajú, do dlaní zbierame orechy, prsty z nich máme celé čierne, popri ceste rastú trnky, jednu odtrhnem a ochutnám, no ešte sú nezrelé a trpkejšie ako zvyčajne, chutnáme jablká z jablone, hrušky, čo visia nad dreveným stolom vedľa našej chaty, tu každé ráno raňajkujeme a nikam sa nenáhlime.

Tieto dni sú pokojné, regeneračné.