Všetky tie farby a vône a premeny svetla a obrazy, ktorými nás jar obklopuje, by tu mohli byť celé dni. Každý deň dýchať jar a zbierať jej kvety. Na toto myslím, keď cestujem autobusom a pri diaľnici vidím kvitnúce agáty, bazu, vlčie maky, dozrievajúcu repku olejnú.

A potom myslím na to, ako mi je ľúto, že už neviem textami oslavovať to, čo vidím a cítim. Že sa zo mňa vytratila všetka túžba napísať knihu, lebo zrazu mám pocit, že nemám čo povedať. Že nikdy moje slová a ich významy neboli také silné, aby mali zmysel aj pre iných, nie len pre mňa.

Cítim v sebe rozpory. A túžby. A lásku k jari.