Už keď som kráčala hore kopcom som vedela, že pohľad, ktorý sa mi naskytne, bude pre mňa nekonečným potešením, že keď si na chvíľu sadnem na môj pník a budem hľadieť na jarou okrášlené vinice, bude mi dobre, že si budem v hlave spievať melódie, ktorých sa neviem zbaviť, že budem privoniavať ku kvetom stromov, vedela som, že zlatý dážď bude kvitnúť a na šnúre vedľa neho budú visieť pánske ponožky a hnedé tielko, že vzduch bude voňať, ako len na jar môže, že sa v ňom budú miešať zakvitnuté stromy, pokosená tráva a chladná zemina. Že to bude útek z mesta, také čistenie duše od myšlienok, ktoré sa ku mne vracajú, že zlaté slnko ma upokojí, že táto podvečerná prechádzka bude zážitok ako vždy, keď sa vraciam k môjmu (už legendárnemu) pníku.
jana mARTish 
Nádhera. Chodím si na tvůj blog spravit náladu, pokaždý to skvěle funguje.
Páči sa miPáči sa mi
prosím ťa to sú vaše vinice alebo sú takéto panenské miesta v okolí dostupné aj iným? :) (ak sa môžeš o kúsok raja podeliť,daj typ na takéto gýče dokonalosti)
Páči sa miPáči sa mi
Dekuji za post, hned mam lepsi den ^_^ , ta atmosfera jara z tech fotek se mi dostala pod kuzi ^_^
Páči sa miPáči sa mi
<3 < 3<3 … :)
Páči sa miPáči sa mi