Nedeľné prechádzky naším borovicovým lesom, ktoré vždy prinesú aspoň krátke príbehy, aspoň nejaký pocit, čo sa odlišuje od pocitov bežných dní. V tento deň to bolo vzrušenie, keď cez chodník, po ktorom sme kráčali smerom k vrcholu hory, prebehlo asi tridsať srniek, dupali, cválali, predbiehali sa, míňali stromy, tie vystrašené hnedé tvory boli na krátky okamih veľmi blízko nás.
A my sme chvíľu len tak stáli a tomu, čo sa dialo, sme sa len nečinne a s údivom prizerali. Obzreli sme si ich stopy v pôde a potom pokračovali vyššie, až na lúku, odkiaľ vidieť mnoho mokrých polí, zopár striech domov a jedno mesto v diaľke. A odkiaľ je to už len kúsok k miestu, kde kvitnú prvé jarné snežienky.
jana mARTish 
krásne.. : )
Páči sa miPáči sa mi
moc milé
Páči sa miPáči sa mi
ooo prekrásne …
Páči sa miPáči sa mi
ďakujem vám, všetkým trom! :)
Páči sa miPáči sa mi
beautiful Janka!!!
Páči sa miPáči sa mi
Thanks, Barbara!
Páči sa miPáči sa mi
Nice serie!
Páči sa miPáči sa mi
Thank you :)
Páči sa miPáči sa mi
Stále sa sem vraciam a pozerám si tie fotky dookola :) Krásne…
Páči sa miPáči sa mi
Ďakujem, to ma teší! A bude ešte jeden post, čisto snežienkový :)
Páči sa miPáči sa mi
tak toto je naozaj, ale naozaj krásne
Páči sa miPáči sa mi
Vďaka! :)
Páči sa miPáči sa mi