Padal snehové vločky a na chodníkoch sa pomaly tvorila biela vrstva, v ktorej lesná zver zanechávala svoje stopy, tak, ako aj ľudia v nás zanechajú chvíľkové stopy, chvíľu ich sledujeme, no potom sa sneh roztopí a spolu s ním zmiznú všetky náznaky chodiacich tvorov lesa. Bažantie, líščie aj diviačie stopy sú preč.
No v tie okamihy ešte snežilo, lesné príbehy sa stále písali do snehu, vzduch s postupujúcim časom modrel a keď bolo úplne modro, z výšky sa dali pozorovať postupne pribúdajúce svetlá z okien domov dolu v dedine. Tie svetlá sú malé, živé duše. A niekedy je dobré byť od nich takto ďaleko.
Reklamy
to je zase jednou tak krásné, milá J. ♥
( ta dvojexpozice!!!)
LikeLike
´zlatý je den, kdy zkouším psát a vůni cítím
svatý je den, kdy můžu vstát a vím, že bloudím…´
(Musí to být)
Říkám jen ACH.
LikeLike
Beautiful photos!
LikeLike
Your photos are so gorgeous, loving them so much.
LikeLike
veľmi pekné, najmä tá dvojitá expozícia :)
http://lomokate.wordpress.com/
LikeLike
ta posledni by se naztratila na http://cabinporn.com/ (navzdory nazvu se neni ceho bat, slibuju)
LikeLike
…nazvu… nevim na co jsem myslel.
(mohla bys to prosim opravit?)
LikeLike
Opravila som a aj som odvážne klikla na ten link a neľutujem, obzerám všetky domčeky :) vďaka za tip!
LikeLike