Zabudnutá jeseň

23-20

23-19

000029

000027

Je pekné, takto v januári, vracať sa späť k jesenným dňom, ku svetlu zlatému, čo svieti na dozreté vinice, k tomu svetlu, čo prikrylo našu dedinu a ja na ňu hľadím z výšky, z toho obľúbeného miesta, opretá o peň a vychutnávajúca si tieto chvíle nadhľadu, ľahkosti a ticha, chvíle pohľadov k svetlu a kostolíku nad lesom.

A potom úplne nevinne prišli smutné novembrové dni, kedy spomíname na stratené duše, ktoré k nám privial vietor, duše na nás hovoria, vracajú sa a sú tu aj tie, ktoré nezomreli, no odišli. Denne nám píšu a posielajú listy zo stromov, farebné listy, čo klesajú k zemi a symbolizujú jeseň.

1 thoughts on “Zabudnutá jeseň

Pridaj komentár