Pokoj

Keď som odomkla dvere, v tom dome bolo ticho, dusno, zvláštna atmosféra starého domu, v ktorom sa kroky aj hlasy ozývajú medzi bielymi stenami,

vyzliekam sa a spolu so šatstvom sa vzdávam myšlienok, vešiam biele spomienky a oni sa vznášajú, lietajú, keď cez otvorené okno prúdi vzduch, čo vonia jeseňou, vejú závesy a za nimi padá slnko, čo pomaly mení farby,

vniká do mňa, celú ma naplnilo. To svetlo, ten pokoj.

A do tej svetlej miestnosti s veľkým oknom orientovaným na západ som sa neskonale zamilovala.

Ako aj do tejto piesne, ktorá sa mnou nesie týmito dňami:

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

facebook // flickr // tumblr // bloglovin

7 thoughts on “Pokoj

  1. Alica píše:

    Fotku som už obdivovala na FB … zamilovala som sa do nej mám ju na ploche PC … teda musím povedať že tvoje fotky sú čoraz viacej čarovnejšie … potešenie a pohladenie pre moju dušu

    Páči sa mi

Pridaj komentár