Po daždi

Bol to deň, keď som melancholicky sedela na lavičke autobusovej zastávky, pršalo a mne po líci stekala slza. A vtom, po celodennom intenzívnom daždi, krátko pred ôsmou, vyšlo slnko. Práve, keď som myslela na to, že svet je plný depresívnych obrazov, ma o opaku presvedčilo svetlo zrkadliace sa v padajúcich dažďových kvapkách a dúha, najkrajšia dúha v mojom mladom, dvadsaťročnom živote.

A bola to radosť, radosť z podažďového svetla v kvapkách na stromoch.

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

facebook // flickr // tumblr // bloglovin

12 thoughts on “Po daždi

  1. Spätné upozornenie: Tretie narodeniny « jana mARTish

Pridaj komentár