Nič, len slová

Vtedy, sedeli sme v tme pri Dunaji a ja som povedala, že v období, keď som šťastná, píšem menej, chcem byť menej priehľadnou a sebecky si svoje šťastie vychutnávať. No teraz je to inak, teraz sa vo mne množia slová, zásoby, z ktorých čerpám, píšem, tvorím, sú to myšlienky na nočné rozhovory pri dobrom víne, omámiť sa lahodnou vôňou a ukladať obsahy duše do reálneho priestoru, dávať im tvar, zhmotniť ich. Vyriecť slová, ktoré vo mne plávali, zbaviť sa ich, vyčistiť sa. Slová plynulé ako rozbúrená rieka blízko nás.

Aj keď len opakovať stále to isté dookola, pomáha to. I keď niektorým pocitom (ľahostajnosti v iných, poníženiu a zrade), tým pomôže len čas.

Zo slov a citov sa stala obyčajná abstrakcia. A slová, prosby vpísané do žltého papierika na kuchynskom stole sa naplnili opačným smerom. A tak rýchlo. Ako blesky, čo nám dnes lietali nad hlavami, keď sme v búrke sedeli vonku na plastových stoličkách, čakali na tie mračná, blesky, dážď a vo vzduchu cítili také to tiché napätie. Vtedy poviem, že z detského strachu z búrky sa stala asiláska k tomuto prírodnému javu a akoby nič pokračujeme ďalej v predchádzajúcich rozhovoroch.

Slová a slová, nič len slová a vizuálne imaginácie. Píšem a vravím také slová, ktoré pramenia v hĺbke môjho ja, prechádzajú mnou a občas ma celú ovládajú, i keď sú také nezmyselné. Nemajú zmysel popri preukázanej bezohľadnosti prítomnej v tom poslednom okamihu, ale i v momentoch predchádzajúcich. A aj napriek tomu im stále prepadávam, sú to pády a dopady, silné ako krupobitie, ako mocné dažďové kvapky v dnešnej búrke precítenej až do jej centra.

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

facebook // flickr // tumblr // bloglovin

14 thoughts on “Nič, len slová

Pridaj komentár