Júl instantne

1
2 3 4 5 6 7 8

Aj júl bol bohatý, bohatý na nové obrazy, spoznávania, pohľady, ktoré som pred tým nezažila, cesty slovenské, cesty zahraničné, nové miesta, nové chute, nový vek, ktorý sa každým rokom mení. Tu hľa aspoň zopár z tých farebných obrazov, ktoré ma v júli sprevádzali.

instagram: @janamartish

Za dverami mezonetového apartmánu

rano-ranecko
 
daniel-wellington-hodinky
 
ruka-svetlo
 
nahi-lezime-na-posteli
 
objatie
 
rano-v-hoteli
 
ranne-svetlo
 
v-zrkadle-nahi
 
Najkrajšie sú také rána, kedy sa prebúdzame so slnkom v posteli, kedy nás nežne hladí, kedy z tieňov tvorí rôzne obrazy, rôzne geometrické vzory a asymetrické kresby, to slnko do nás vnáša svetlé začiatky dňa, chce sa nám v ňom váľať, obaliť sa ním, vytvoriť si zásoby i na dni, kedy nebude toľko prirodzeného svetla, zásobujeme sa i láskou na dni, kedy ju nebudeme môcť prežívať naplno, ale iba na diaľku, pretože dvere tohto mezonetového apartmánu blízko Liptovskej Mari zabuchneme, odovzdáme elektronickú kartu na otváranie, odídeme, presedíme zopár hodín vo vlaku, párkrát zaspíme a párkrát sa zobudíme, a potom budeme musieť byť stovky kilometrov vzdialení.

Toto sú vzácne svetlé okamihy, ktoré mám nekonečne rada, z ktorých potom čerpám. A rovnako rada mám i všetky okamihy s M., a všetky hotelové a cestovateľské intimity zachytené na film:

Za dverami hotelovej izby
Za oknami budapeštianskeho bytu

A už sa neviem dočkať ďalších hotelových, apartmánových, stanových a cestovateľských kolekcií obrázkov.

Očarení Liptovom

hore-kopcom

kracame-hore-na-liptove

nad-liptovskym-trnovcom

mario-na-liptove

lucne-kvety-liptova

datelina

kopec-nad-marou

liptovsky-trnovec

vlajka-liptov

s-kapucnou

vlajka

tam-je-chopok

nad-liptovskou-marou

pole-luka-mara

Aj keď sme teraz ďaleko od slovenských hôr a spoznávame iné, zahraničné krásy svet(l)a, tieto liptovské pohľady mám stále v sebe, veľmi ma tešia tieto obrázky, ich farby, ich svetlo, ich (pre mňa takmer) dokonalá atmosféra, v ktorej sme tieto okamihy prežívali, že som týmto fotografiám odpustila aj ich občas nejasné zaostrenie. V nedokonalosti fotografií je krása, technická nedokonalosť tu je nahradená dokonalou liptovskou krajinou, poliami, lúkami, ovcami a horami v diaľke, západom slnka, kvetmi, ktoré v protisvetle žiaria, i ten vietor, ktorý nám ostro bil do tváre a celkom určite to nebol letný jemný vánok, ale skôr jarný roztržitý vietor, tak i ten sa mi teraz spätne zdá dokonalým. Pretože patril k nám, patril k týmto chvíľam, oslobodzoval, odnášal ťažké slová o živote a smrti ďalej, ešte ďalej, nech nás nezaťažujú, nech sme bez nich ľahší, nadnesenejší, očarení tým, čo nás v danom momente obklopovalo.

Na Liptovskej Mare

liptovska-mara-hladina
 
vyhlad-na-maru
 
liptovska-mara
 
vodny-bicykel-liptovska-mara
 
breh-liptovska-mara
 
schody-do-mary
 
chlap-liptov
 
liptovska-mara-pohlad
 
liptovska-mara-lodky
 
liptovska-mara-molo
 
molo-liptovska-mara
 
liptov
 
na-brehu-liptovskej-mary
 
Prešli sme niekoľko hodín vo vlaku spolu s ľuďmi v slamených klobúkoch, ktorí cestovali na Pohodu, no my sme išli ešte ďalej, ešte niekoľko stromov nám dalo zelenú, kým sme prišli do Liptovského Mikuláša a presunuli sa do dedinky hneď vedľa Liptovskej Mary. Len jedna lúka nás delila od pobrežia, kde sme sa chodili prechádzať, kde sme ležali v tráve, kde sme sedeli na schodoch a odháňali chrústy, ktoré neustále lietali okolo nás, bzučali a vrážali nám do nehybných tiel, tu sme pozorovali hory v diaľke, tu sme čerpali energiu, oddychovali, prechádzali miestami, kde neboli chodníky, vstupovali na móla, na ktoré bol zákaz vstupu, tu sme čakali na to, kedy vzduch okolo nás zhustne, stmavne, kedy všetko stíchne a my sa postupne budeme môcť vydať do teplého náručia našich snov.

Po búrke príde svetlo

cerstvy_vzduch_po_burke
 
slnko_po_burke
 
autobus_slnko_burka
 
Horúci vzduch všade okolo nás bol v týchto dňoch hlavnou témou všetkých rozhovorov, ktorých som na (náhodou) zúčastnila, všetci si priali búrku a ona prišla, záchrana dnes prišla k nám. A ja som si ju tiež priala, lebo po búrke býva krásne svetlo, ako to bolo i v deň, kedy boli odfotené tieto obrázky, zamračilo sa, pohrmelo, spŕchlo a vyšlo slnko, obľúbené zlaté slnko, ktoré sa odrážalo v mlákach na chodníku. A o chvíľu na to sme zbadali i dúhu.

Aké krásne a pokojné sú okamihy v búrke, po búrke. Teraz prší, v izbe je šero, lebo si svietim len malou lampou vedľa kresla, z otvoreného okna mi vánok oblizuje nahú pokožku na nohách, počúvam dážď, aj keď ešte chvíľu predtým hrala platňa Simona & Garfunkela, ktorí spievali o tichu. Tak som to ticho nechala vniknúť hlbšie do tohto okamihu a nechala som spievať len tancujúce kvapky dopadajúce na borovicu za oknom.