comments 4

Cesta na východ

kosice-ulice

ulice-kosic

palac

caj-republika-vychodu

kava-republika-vychodu

republika-vychodu

okno-republika-vychodu

stara-synagoga-kosice

synagoga-kosice

v-synagoge

zidovska-synagoga-kosice

zidovska-hviezda-kosice

nova-synagoga

nova-synagoga-kosice

baburiatka-san-domenico

san-domenico

san-domenico-kosice

m-vo-vani

kupelna-v-hoteli-2

Vstali sme po tme, vlak zo stanice vyrážal 5:50, kedy bola ešte ranná hmla a tmavomodrý vzduch nad poľami za Bratislavou, vzduch postupne bledol, vyšlo slnko a roztopilo aj hmlu nad jazerami s kačkami a labuťami. Slnko sa občas skrylo za kopce, občas bolo na hrane vrchov a svietilo iba cez najvyššie stromy. Tie stromy žiarili a zo slnka cez seba prepúšťali iba lúče, všetko ostatné pohltili.

O pár hodín neskôr vlak prechádza cez Východnú, tajomný zasnežený les, kde sú len stopy zveri a možno zopár poľovníkov, ktorí smerovali k drevenému posedu. Popadané stromy, ponad potok úzky mostík s lanom na pridržiavanie sa, les, ktorý pred nami skrýva Vysoké Tatry. A potom nám ich odhalí a my si ich aspoň cez okno fotíme do pamäte mobilov a ukladáme si fotografie s ostrými zasneženými vrchmi a našimi odrazmi v skle.

Neviem sa sústrediť na čítanie, stále musím pozorovať obrazy, ktoré nám cesta ponúka.

A tak je to aj vtedy, keď sa plní zážitkov vraciame vlakom domov. Dedinka pod lesom, v ktorej je asi 30 domov a nad dedinou malý kopec s kostolíkom. Pod dedinou je potok, kráča pri ňom chlap v zelenej vojenskej bunde, myslím si, že muž pri vode venčí psa, i keď v rýchlosti uháňajúceho vlaku žiadneho psa nevidím. Prechádzame ponad rieku, potok, ktorý sme videli pred chvíľou, sa možno vlieva do tejto rieky.

Všímam si posedy na okrajoch lesov, chcem ich fotiť, posedy, ale aj veľa ďalších obrazov za oknom vlaku, hneď si ich premieňam na fotografie, zamrznuté jazero s dreveným mólom na brehu, popadané stromy v lese, opustené kamenné domčeky, napílené drevo poukladané na úhľadné kopy, dvaja ľudia na poli, mladý pár držiaci sa za ruky – chalan v rifľovej bunde, dievča v kabáte s indiánskym vzorom. Starý cintorín pod lesom, zamrznuté močiare obrastené žltou suchou trávou, sem tam sneh a jeho pozostatky.

Cesta do Košíc a z Košíc. A hore obrázky v čase medzi tým.

comments 2

Poetická Bratislava

1 2 3 4 65

Táto zima je na sneh bohatá a včerajší deň bol výnimočne krásny, Bratislavu som ešte nikdy predtým nevnímala poetickejšie, a to aj napriek všetkým správam o kalamite a výstrahách znejúcich z rádia. Doobeda v práci som len vykúkala cez okno, ako sneží, ako sa sneh kopí a všetko sa mení na krajinu posypanú cukrom, a až potom neskôr som behala som po zasnežených chodníkoch, obrovské vločky mi vrážali do tváre a ja som sa všetky tieto krásy pokúšala zachytiť aspoň mobilom, keď už analógový fotoaparát ležal na poličke v byte. Bol to deň biely, deň zábavný, deň vínový, deň, ktorý si chcem pamätať.

comments 7

Zapadnuté snehom

autoportret-na-polityrkysova-kabinaanalog-autoportretautoportret-filmova-fotografiakabina-snehlesny-chodnik-sneh dievca-v-lese

zasnezeny-les

Teraz, keď tak často sneží, mám chuť vytvárať si rôzne prirovnania so snehom, zdajú sa mi byť prvoplánové, no pri viacerých prípadoch výstižné, napríklad že niektoré myšlienky, ktoré si v sebe nosím, sú akoby zapadnuté snehom, vidím ich obrysy, ich tvary, viem, že sú tu, i keď jasne nevidím ich povrch a sfarbenie, nevidím ich mimiku a nerozumiem im, nerozumiem si.

Páči sa mi ten pocit, keď kráčam zasneženým poľom a moje stopy sú prvé ľudské stopy v tomto priestore, okrem mňa tu behá len zopár zajacov a niekde v diaľke možno hnedé škvrnité srny, páči sa mi tá čistota, belosť, prázdny priestor, ktorý vyzerá nekonečne, páči sa mi, že nemusím myslieť, že i vo mne je prázdno a čisto, že všetko je vzdialené, že ticho čerstvého snehu umlčí všetky pocity, ktoré sa inak vo mne rodia, kričia, krúžia, lietajú.

Zvláštne správy, zvláštne pozdravy, zvláštne ticho, zvláštne skryté stopy. Zapadli snehom.

comment 1

Opýtaj sa lesa, ten má odpoveď na všetko

osnezenalesny-chodnik-v-zime padajuci-sneh snezi-na-mna zasnezeny-lesny-chodnik zima-sneh

Stačí vyjsť z domu, spraviť zopár krokov a ulice dediny zmiznú poza zasnežené ihličnaté stromy, vložím si ruky do vreciek na kabáte a chvíľu len ticho kráčam hore kopcom, nevšímam si turistické značky, lebo tu to poznám, tu som doma, toto je moje miesto, kam chodím rozmýšľať a zamýšľať sa nad skutočnosťami, ktoré sú mimo tohto zázračného a pokojného priestoru. Je jedno, koľko myšlienok mi lieta a padá v hlave a s koľkými nevyslovenými otázkami sa prechádzam, les mi vždy odpovie na všetko. Niekedy hneď, niekedy dodatočne.

A aj teraz sú tie chvíle, kedy by som sa v lese rada skryla a bezcieľne túlala, voňala mokrú lesnú hlinu a načúvala, či v diaľke nejaký horský vták netrepe krídlami, alebo niekde spoza stromov nevybehne stádo sŕn a jeleňov. A mám v sebe zopár otázok, potrebujem s nimi pomôcť.

comment 1

Snežné radosti

biely_konchlap_zozadufukanie_snehuprechadzka_dedinou foti_konepri_konoch fukame_snehsneh_leti_z_ruk

Obedovali sme a z oblohy bolo vidieť, že slnko bude mať pri západe svoj najkrajší zlatistý odtieň, že sa bude odrážať od čerstvého snehu na poli a lesklého ľadu na dedinských cestách, a tak sme vykročili von, slabo vybavení do mínusových teplôt sme kráčali za dedinu, po ľadových chodníkoch, ktoré nás nútili naše ruky oddeliť a kráčať osamote, kráčať k ohrade s koňmi, tie biele a hnedé kone počuli náš príchod, počuli naše slová o snežných fotografiách, ktoré plánujeme robiť. Chcela som lietajúci sneh a vločky, v ktorých sa bude odrážať zapadajúce slnko. V prvý deň sme toto svetlo nestihli, no na druhý deň bolo zlatisto, snežne, radostne. Radostne, lebo sneh mám rada, sneh je moja veľká zimná radosť.