comment 0

Bez zbytočných slov navyše

tajomna autoportret-na-elektrickom-stlpe

cierny-kabat

dvojexpozicia-autoportretautoportret-na-stlpe lietajuce-vlasykrv-na-ruke poranenie-na-ruke

Zvláštna nostalgia, miešajú sa vo mne pocity, spomienky, zrkadlia sa vo mne moje sny a túžby, myslím na ne, myslím na to, čo je mojím najväčším strachom, ktorý ma neopúšťa, sklamania z vlastného ja, slabosti, bolesti, neistoty, zlyhania. Toto všetko leží hlboko v mojom podvedomí, sprevádza ma, strácam sa v tom, v týchto dňoch tak nejak viac, je toho veľa, toľko veľa, že sú to myšlienky neisté, nejasné ako farby fotografií z marcových dní vo vyrúbanej časti lesa.

Takmer všetko sa mení, no niektoré veci sa nezmenia ani pri tej najväčšej dávke vôle a chcenia. Treba to prijať. Bez zbytočných slov navyše.

comment 1

Návštevy

kuchyna-u-babkyfialove-kvety-v-kuchyni jarne-kvety-tiene
zapad-slnka-zobortiene-v-kuchyni

Nedeľa, deň návštev a slnka, pomenovanie Sunday má svoje opodstatnenie, je to deň, kedy si slnko vychutnávame viac než inokedy, a viac než inokedy sa slnko hodí k pare z horúcej kávy, k lesnej kytici na prázdnom stole v kuchyni, k našim tieňom na stene, kde visia niekoľko desiatok rokov staré taniere, to slnko napĺňa a dozlata sfarbuje tieto chvíle pohody na návšteve u babky.

comments 7

Zjarnievanie

zakaz_vjazdu
cervene-converseprechadzyk-v-tienochzbieranie-lesnych kvietkovjarne-kvietkyfialove_jarne_kvietky fialove_lesne_kvietky les_lupka jar_v_zimnej_capicikyticka_fialovych_kvetov vona_jarnych_kvetov vona_lesnych_kvetov zlty_strom_na_lukezlte_kvety_strom

Voľné veľkonočné dni nám dali príležitosti na malé lesné prechádzky a les nám zas dal príležitosť odhaľovať jeho jarné tajomstvá, cítiť jeho jarné vône, ukázal nám svoje zakvitnuté a farebné miesta, priamo pred nami sa prebúdzal, rástol. On i my sme boli ovplyvnení jarou, je to cítiť, že dni sú voňavejšie a jemnejšie, lákajú nás, volajú nás prežiť ich vo všetkých svojich odtieňoch a arómach, oslavovať ich, prijímať všetky ich čerstvé dary.

comment 1

Marec instantne

marec

Dlho som uvažovala nad tým, že fotky z môjho instagramu by som na konci mesiaca zverejňovala i tu, na mojom blogu. Ako taký výber instantných chvíľ predchádzajúceho mesiaca, pretože často ide o chvíle, ktoré si chcem pamätať, len nemám pri sebe fotoaparát, alebo sú to len každodenné momenty, maličkosti, zmesi farieb, zmesi svetla, ktoré ma bavia a majú u mňa svoje miesto.

A tak odteraz tu, na tomto mieste, každý mesiac instantná zbierka minulého mesiaca.

(@janamartish)

comments 4

Cesta na východ

kosice-ulice

ulice-kosic

palac

caj-republika-vychodu

kava-republika-vychodu

republika-vychodu

okno-republika-vychodu

stara-synagoga-kosice

synagoga-kosice

v-synagoge

zidovska-synagoga-kosice

zidovska-hviezda-kosice

nova-synagoga

nova-synagoga-kosice

baburiatka-san-domenico

san-domenico

san-domenico-kosice

m-vo-vani

kupelna-v-hoteli-2

Vstali sme po tme, vlak zo stanice vyrážal 5:50, kedy bola ešte ranná hmla a tmavomodrý vzduch nad poľami za Bratislavou, vzduch postupne bledol, vyšlo slnko a roztopilo aj hmlu nad jazerami s kačkami a labuťami. Slnko sa občas skrylo za kopce, občas bolo na hrane vrchov a svietilo iba cez najvyššie stromy. Tie stromy žiarili a zo slnka cez seba prepúšťali iba lúče, všetko ostatné pohltili.

O pár hodín neskôr vlak prechádza cez Východnú, tajomný zasnežený les, kde sú len stopy zveri a možno zopár poľovníkov, ktorí smerovali k drevenému posedu. Popadané stromy, ponad potok úzky mostík s lanom na pridržiavanie sa, les, ktorý pred nami skrýva Vysoké Tatry. A potom nám ich odhalí a my si ich aspoň cez okno fotíme do pamäte mobilov a ukladáme si fotografie s ostrými zasneženými vrchmi a našimi odrazmi v skle.

Neviem sa sústrediť na čítanie, stále musím pozorovať obrazy, ktoré nám cesta ponúka.

A tak je to aj vtedy, keď sa plní zážitkov vraciame vlakom domov. Dedinka pod lesom, v ktorej je asi 30 domov a nad dedinou malý kopec s kostolíkom. Pod dedinou je potok, kráča pri ňom chlap v zelenej vojenskej bunde, myslím si, že muž pri vode venčí psa, i keď v rýchlosti uháňajúceho vlaku žiadneho psa nevidím. Prechádzame ponad rieku, potok, ktorý sme videli pred chvíľou, sa možno vlieva do tejto rieky.

Všímam si posedy na okrajoch lesov, chcem ich fotiť, posedy, ale aj veľa ďalších obrazov za oknom vlaku, hneď si ich premieňam na fotografie, zamrznuté jazero s dreveným mólom na brehu, popadané stromy v lese, opustené kamenné domčeky, napílené drevo poukladané na úhľadné kopy, dvaja ľudia na poli, mladý pár držiaci sa za ruky – chalan v rifľovej bunde, dievča v kabáte s indiánskym vzorom. Starý cintorín pod lesom, zamrznuté močiare obrastené žltou suchou trávou, sem tam sneh a jeho pozostatky.

Cesta do Košíc a z Košíc. A hore obrázky v čase medzi tým.